07 Keď silná žena vychová silnú ženu Part1

Ďakujem jednej výnimočnej osôbke, že mi dala ten správny základ do života. Je to duchom tá najsilnejšia žena akú poznám. Zvládla svoje životné krízy aj radosti s gráciou. Jej odvaha, nebojácnosť, múdrosť a láskavosť mi dala všetko, čo som potrebovala pre žitie svojho dospeláckeho života a ako bonus mi dala nádherné detstvo. Táto žena vychovala ďalšiu silnú ženu pre tento svet. Urobila to najlepšie ako vedela a zato jej patrí moja obrovská vďaka.

Tou silnou ženou je moja mama.

Na začiatok si dajme rečnícku otázku. Je výhodou byť silnou ženou, alebo je to skôr nevýhoda?

Každý si nato vie odpovedať rôzne. Neexistuje správna ani nesprávna odpoveď. Je to vždy uhol pohľadu. Všetko má svoje pre a proti. Každá vidí pod pojmom silná žena niečo iné.

Človek si ani neuvedomuje ako ho dokáže ovplyvniť prostredie, v ktorom vyrastá, kým sa nezastaví a nezačne sa nad tým zamýšľať. Nie nad minulosťou ako takou, ale nad tými činmi, ktoré som robila alebo prirodzene kopírovala.  Žila a žijem si veselý život. Niekedy dramatický inokedy jednoduchý. V jednom momente nudný a v druhom dobrodružný.

Vždy som žila v tom, že moje detstvo bolo nádherné, nič mi nechýbalo, mala som kde bývať, mala som čo jesť, pekné oblečenie, mala som úžasnú rodinu, kamarátov. Bola som skvelá študentka. Poslušná dcéra a vnučka. Dobrá sestra. Verná kamarátka. A bola som aj drzá pubertiačka, s ktorou lomcovali hormóny a myslela si, že keď budem mať 18rokov a budem dospelá, tak svet mi padne k nohám a ja sa odsťahujem z domu( dáko som pozabudla, že k tomu treba aj peniaze a trošku rozumu). V 30tke budem milionárka. A mať vzťah s chlapom ako z gýčového romantického filmu. Myslela som si, že dieťa si adoptujem a dám lásku a domov niekomu, kto to potrebuje. Že nebudem potrebovať vlastné deti. A iné myšlienkové "vysokodospelácke" perly nevyzretého dievčatka.

A potom prišlo obdobie mojej dlhoočakávanej dospelosti. Prvé vzťahy. Tzv. chodenia som absolvovala veľa krát v dĺžke max. 1mesiac. Ale vzťah ten došiel s tzv. fyzickou dospelosťou. Prvý trápny sex. Odsťahovanie sa z domu do Bratislavy za samostatnosťou a štúdiom. Prvé nákupy potravín, kde za veľa peňazí si nakúpite a prídete na intrákovsku izbu a zistite, že nemáte čo jesť. Prvé samostatné trapasy. Hľadanie nových kamarátov. Začlenenie medzi spolužiakov. Nová škola. Nové mesto. Bývanie na intráku. Naučila som sa piť pivo. :) cestovať nočákom z a späť do rodného mesta. A teda dosť často, keďže ešte počas strednej školy som si tam našla frajera (ten prvý vzťah). Naučila som sa vyžiť z mála a byť len na rožkoch a masle. Lebo hrdosť a ego šlo so mnou na výšku.

S dospelosťou prišli aj také tie prvé strachy. Sebavedomie nula. Vtedy som to nazývala hanblivosťou. Nepovedať, čo si reálne myslím a radšej sa pridať k davu a nevyčnievať. Veď nebudem trapka. Nedajbože, že niekto prekrúti očami nad mojim názorom. V mojom ponímaní total zlyhanie. Tak držím hubu a krok.

Pôsobila som ako extrovert, ale reálne vo vnútri som bola introvert. Hovorila som áno, aj keď som si myslela nie. Chcela som ísť vpravo, ale šla som vľavo, lebo takto to bolo správne, a tak to chceli iní. Hlavne nevyčnievaj dievča. Usmievaj sa na celý svet. Nesťažuj sa. Buď to, čo chcú vidieť iní. A najmä buď silná ženská. Neukaž slabosť a nežnosť. Nezlyhaj, lebo čo nato povedia iní. Ako sa na teba budú pozerať, ak niečo nezvládneš na jednotku s hviezdičkou. A najmä nebuď sama. Snaž sa byť s ľuďmi. Vyplň čas. Nenuď sa. 

Mojou veľkou výhodou bolo, že vždy som mala pri sebe tých správnych ľudí v pravej chvíli. Mám to šťastie a tú energiu, kedy si priťahujem do života ľudí s dobrým srdcom. Mohla som sa spoľahnúť na nich, ak by som chcela a vedela to. Určite som mohla ukázať aj svoje slabé stránky či ženskú zraniteľnosť, ak by som mala odvahu. Ale nato človek by musel veriť sám sebe a mať sa rád.

Väčšinou som sa prirodzene obklopila ľudmi, ktorí mali to, čo mne chýbalo. Sebavedomie. Vyrovnanosť. Pokoj. Disciplinovanosť. Zdravá drzosť. A vedeli sa postaviť sami za seba. Bolo to také pohodlné byť v ich prítomnosti. Ani som si to vtedy neuvedomovala, ale presne tí ľudia mi pomohli rozvíjať sa a ťahať ma dopredu, tam kde som to v danom momente potrebovala. Zároveň som ich obdivovala, boli mi akýmsi vzorom. 

Vyvíjala som snahu, byť ako oni, dosiahnuť to, čo som obdivovala. No nedochádzalo mi vtedy, že som vlastne skvelá taká, aká som. Že nemusím sa snažiť napodobňovať alebo tlačiť na seba tam, kde mi to není prirodzené. Že ani kúpiť si knihu Asertivita mi život nezmení. 

Nevedela som, že musím začať od seba. Že svoje naprogramované vzorce postupne nahrádzať inými. Pochopiť, že sama sebe nie som nepriateľom. A najmä mala som sa naučiť byť najlepšou verziou samej seba a nie snažiť sa byť niekým iným. Bez strachu. Bez hanby. Bojovala som ako som to videla u mojej mamy, najlepšie ako som vedela. Ale niekedy som bojovala na blbej strane. Niekedy stačí sa otočit len o 15stupňov a bojujete už na úplne inom fronte.

Moje rozhodnutia, najmä tie, kedy si človek myslí, že sa mu zrútil svet, neľutujem. A som vďačná za každý svoj životný prešľap, za každú búrku a mláky či bažiny, do ktorých som stúpila. Vyvíjam sa. Moje JA sa vyvíja. Vďaka tomu aká som bola a aká som, som tam, kde som. Obklopená skvelými ľuďmi a rodinou. Dosiahla som všetko, po čom som túžila. Už si to len každý deň pripomínať.

Veľa vzorcov, ktoré v sebe mám, som nadobudla v detstve. Najmä od osoby, ktorá mi bola vždy nablízku a vychovávala ma. Moja mama je silná žena. Moje detstvo zvládla excelentne. Postavila sa za seba a za mňa vtedy, keď nemala podporu od tých, ktorí jej boli srdcu blízki. Mala silu bojovať za svoj a môj lepší život. Obracala sa v tomto svete, aby dala svojim deťom to, čo potrebovali a aj viac. Jej sila a bojovnosť formovala ďalšiu silnú ženu so srdcom bojovníka. Formovala ženu s tými dobrými aj zlými vlastnosťami. Moja mama zastupovala v mojom živote tu ženskú ale aj tú mužskú rolu. A ja som nasávala toto všetko ako špongia.

Častokrát počúvam z okolia, že čo všetko som zvládla. Ak boli ťažké situácie, tak by ich piclo alebo obdiv ako sa púšťam do nových veci odvážne. Ale málokto vidí, čo všetko je za tým. Hranice žiadne. Sebavedomie bolo niekde na dovolenke ďaleko odo mňa. Honba za uznaním. Zameranie sa na problémy iných ale nie na tie vlastné. Bojovanie za zbytočné vzťahy. Naháňanie sa za niečím, čo vlastne ani nepotrebujem k tomu, aby som bola šťastná. Na druhej strane, niekedy dochádzam k dobrým veciam ako slepé kura k zrnu. Mám nastavenie, že karma je zdarma a že, všetko je tak ako má byť. A podľa mňa, toto mi veľa krát pomohlo. Verím nato, že akú energiu vysielaš takú energiu prijímaš.

Som silnou nezávislou ženou. Ale v kútiku svojej duše som aj to malé zraniteľné dievčatko, ktoré potrebuje taký svoj čik čik domček, kde sa dokáže uvoľniť, zhodiť to brnenie a byť takou akou som.

Byť silnou ženou je krásne, ale aj ťažké. Nemenila by som. No aktuálne mám upratovaciu službu v sebe, kde nahrádzam také tie "chrobačné hrdzavé vzorce" dedené po niekoľko generácií čistejšími vzorcami, ktoré ma neoslabia, ale naopak vyzdvihnú ma a nastolia takú tú harmóniu a pokoj.

Pre jedných je to, že sa asi nudím a nemám čo na robote, ak sa takým zaoberám. Pre iných nepochopiteľné. Smiešne. Ale od tých správnych ľudí mám podporu. Žijeme v dobe, kde už toto není tabu. Kde sa hovorí o mindfullness, o detských traumách a ranách, o ľudskej podstate a kde človek nemusí byť blázon a psychopat, aby navštívil psychológa či psychiatra. Žijeme dobu, kde máme príležitosť vyčnievať z davu. Kde byť čiernou ovcou rodiny nemusí byť niečo negatívne, ale môže to byť vlastne výhoda. Kde zamerať sa na seba a pracovať so sebou nie je nič divné. Žijeme dobu, kde pri výchove svojich detí máme jedinečnú šancu odstrihnúť sa od starých vzorcov a robiť to inak. V našej krajine žijeme obdobie, kde môžeme byť slobodný bez výčitiek a neísť len vydlaždeným chodníkom, ktorý nám niekto naliňajkoval.

Som silná žena, ktorú vychovala iná silná žena a tú ženu, ďalšia silná žena.

Som silná žena, lebo dokážem zvládnuť všetko sama. Otázka ale je: Chcem zvládať všetko sama? Chcem, aby ostatní videli, že to dokážem? Akú cenu platím zato?

Myslela som si, že toto spíšem ľahko. Ale napokon dám silnej žene ešte druhú časť. Kde pôjdem viac do hĺbky, konkrétnych situácií.