02 Kojenie: Najprirodzenejšia vec na svete. Really?

Upozornenie:

Ak máte tendenciu odsudzovať alebo nemáte zmysel pre humor, tak radšej nečítajte. ;) toto je moja spoveď čím som si prešla a po čase to už beriem s ľahkosťou aj keď sú to veci, ktoré sa Vám zaryjú hlboko do Vášho vnútra a už na ne nikdy nezabudnete.

Dajte kávu/vinčisko do ruky alebo pustite dieťatu telku na chvíľku a čítajte. :)

Po narodení malého Arašidka som sa pustila do kojenia. Drobec mal chtíč. Všetko sa zdalo byť také ľahké. Spinkal parádne. Aj 4hod. Človek ho musel budiť, aby sa napapal. Tento ideál trval presne 4týždne. Kontrola u dr. Všetko ok, ale mne sa nezdalo, že pribral len 400g keď iné deti pribrali kilo a viac. Ok, nevadí, chutí mu. Až zrazu prišla ta tzv. Druhá realita.

Šialenstvo - mierne nazvané kojenie

Po 4týždňoch začal boj a ako to ja nazývam psycho obdobie. Kojenie už nebolo to pekné. Predstavte si kojenie ako sakra dobrého bežca. Vy ste na bežeckej trati s ním. Už už keď si myslíte, že ste sa dostali aspoň na rovnakú úroveň, tak ten bežec sa otoči, žmurkne na Vás, zvýši tempo. Nemáte šancu proste ho dohnať ani keď si dáte podporné látky, máte podporu všetkého a všetkých. Vy ste na pokraji síl už, jazyk až po zem, ale nevzdávate sa, lebo to kojenie, ten bežec, čo Vám uniká, je nenahraditeľným pokladom pre Vaše dieťa. Vďaka tomu bude mať takú imunitu, že nebude poznať čo je to sopeľ, vytvoríte si vďaka tomu puto. Bez toho proste to dieťa sa pricapne na každého a na silné puto medzi svojou matkou a ním sa vykašle. A ešte ako bonus, vy ste zlá matka, zlyhali ste, lebo ste mohli isto urobiť viac. Lebo veď toľko žien kojí ľavou zadnou a vy nosíte na hrudi poctivé natural D-čka, kde by malo byť mlieka na rozdávanie. Ale není. Už tušíte, že tie vankúšiky do podprsenky ako ochrana pred samovoľným tečením mlieka zapadnú prachom a radšej ste si mohli kúpiť čokoládu.

Odhodlane idete študovať to prirodzené kojenie.

Umelé mlieko ešte odmietate. Ale vzdáte sa, lebo Arašid je hladný. Tak mu dáte aj príkrm, fakt v štipkodávkach. Výsledok: koliky

Rada č.1 na nezaplatenie: Spite vtedy, keď Vaše dieťa. Dieťa konečne zaspí, vy sa nadýchnete, dáte wc a dieťa je hore. Jeho 4hod spánky sú dávnou minulosťou. Mikrospánky predsa musia stačiť. Výsledok: unavená mater pri bábätku, ktoré nevydrží ani 5min samé. 

Rada č.2: Odsávať. Odsávať. A odsávať. Treba stimulovať. A bude sa tvoriť viac mlieka. Až som mala dojem, že doma mám dvojičky. Arašid a odsávačka. Výsledok: pri odsaní krvopotných 30ml si tlieskate. Opatrne odkladáte, aby ani kvapka nevytiekla. Po polroku sa Vám sem tam pri dobrej konštalácii vesmíru podarilo odsať aj 60ml.

Rada č.3: prikladať často dieťa na prsník. Vždy ked si vypýta. Neviem, či každých 30min bolo dosť často. Lebo tak často Arašidko chcel papať. Ale potom zisťujete, že ideál tak po 1 a pol hod až 2h. Výsledok: Ani tak, ani tak.

Rada č.4: prikladajte si dieťa koža na kožu. Podporí to tvorbu mlieka. Tak idem do toho. Vyzliekam seba, vyzliekam dieťa. Zopakujete každý deň. Výsledok: Arašidko sa cítil fajn. :) Mlieko sa spustilo asi inej matke.

Rada č.5: Potrebujete samozrejme laktačnú poradkyňu. Tých je viac ako kojacích matiek. Vybrali ste si. Ponúkne Vám dáke tutovka tabletky senovka a ďalšia žbrnda. Doslova to žeriete na kilá. K tomu čítate, že aj vineu treba piť, hroznový džús. Tak to lejete do seba. Výsledok: Mliečne žľazy furt oddychujú. Zjavne majú dovolenkový mód. Sem tam zo seba niečo vyfrknú, a to je všetko.

Rada č.6: Tak skúšate opäť laktačnú. Počúvate na slovo, lebo proste kojiť je prirodzené. Prikladáte cievku k cicke. Napojíte na umelé mlieko a cucaj dieťa moje. Veď treba prsník aj takto stimulovať. Výsledok: Prsník sa nenechá oj....ť.

Rada č.7: Keď už laktačná poradkyňa nemá ďalšie rady, tak ostáva je tromf v rukáve. Treba prestrihnúť uzdičku, aby sa dieťa lepšie prisalo. Tak dáte. V čakárni aj mimo nej toľko matiek s deťmi, že to bolo miestami ako na bitúnku. Toto je už stav, kedy ste v kategórii zúfalá psychomater. Výsledok: trauma matky do konca života, výčitky čo to decku urobila. Mlieka v prsníku furt rovnako. Fakt to dieťaťu nerobte, pokiaľ Vám to pediater vyslovene neodporúči.

Takto sa snažíte aplikovať všetky rady do Vášho nového života, lebo chcete pre dieťa to najlepšie. Pretože ideál je kojiť až do školského veku. Keď už je prváčik v škole a materské mlieko mu balíte do obedárika, aby mal tie dokonalé vitamíny. Vydržala som úctyhodných 8mesiacov, lebo aj kvapka materského mlieka sa počíta.

Absolútne mi nedochádzalo a unikala mi podstata. Najlepšie pre dieťa je spokojná a uvolnená mama a jemu stačí aj to UM.

Nepočúvala som okolie, najbližších, lebo JA chcem kojiť, musím kojiť, lebo je to správne a prirodzené. Prichádzali výčitky, asi robím niečo zle. Preplakala som dni aj noci kvôli tomu, kvôli môjmu zlyhaniu. Bola to rana pre moje ego, mala som očakávania a tie sa nestretli s realitou. Vytrápila som seba a aj svoje bábätko.

Dnes už viem. Proste keď to nejde, tak to nejde. Pri druhom som to už tak neriešila. Druhé dieťa bolo ešte aj lenivé cucať. Jemu vyhovovalo, že žil zo vzduchu. Odkojené 3mesiace v kombinácii s UM a spokojnosť na oboch stranách. Na poradni si kopne pediater, že nemáte mlieko, lebo prikrmujete. ALE......

Ja už nie som prvorodička. Mňa sa toto už nedotkne. Ja už viem, že kojenie nie je tak prirodzené ako sa všade o tom píše a hovorí. Ja už viem, že spokojná mama, spokojné dieťa. Ja už viem, že keď to nejde aj napriek snahe, tak sa svet nezrúti.  Výsledok: to druhé bol prvý rok mamin cecek :) tuľkoš najväčší aj bez intenzívneho dlhého kojenia. A zdravie teda mu tiež nechýba.

A záver? Každá mama je pre svoje dieťa dokonalou bytosťou. Či naplno kojí, alebo ani nevytiahne prsník. Je to úplne jedno. Dieťa potrebuje v prvom rade svoju mamu. A to puto, ktoré sa častokrát spomína. To sa vytvára stále a postupne sa upevňuje. Ale téma puto bude už v inom prispevku :)