06 Kto je matka na materskej?

Pre mňa a všetky dokonalé matky, ktoré si niekedy myslia, že len oni sú psycho, lebo sú toto všetko: ukričané, ukážkovo trpezlivé, učiteľkami montessori metódy a iných chuťoviek, púšťačky televízie, skvelé organizátorky a manažérky, uznávačky chaosu, manažérky podlahových krytín,  improvizátorky, animátorky, amatérske pediatričky, uplakané, v depkách z postavy a výzoru, zúfalky, sebecké, trápne, vtipné, najhoršie, a zároveň najlepšie mamy na svete.

Nie si sama, ktorá sa psychicky rúti na materskej.

Nie si jediná, ktorá v jednu chvíľu svoje deti miluje a v tú druhú o 5minút neskôr ma chuť si zbaliť kufre a tresnúť dverami a tie deti nechať doma.

Nie si sama, ak máš pocit, že si stratila samú seba a z tej detskej rutiny ti už šiši.

Nie si sama, ak sa cítiš byť totálne vyhorená.

Nie si sama, ktorá je pod tlakom internetovej dokonalosti a perfekcionizmu.

Nie si sama, ktorá má doma bordel. Nie preto, že neupratuje, ale preto, že to upratovanie je ako boj s veternými mlynmi.

Nie si sama, ktorá spomína na tie úžasné chvíle, keď si deti nemala.

Nie si sama, keď vrieskaš po deťoch. Potom si dobrá a stískaš ich, ospravedlňuješ sa. Večer plačeš do vankúšov s výčitkami, že čo si za matku a premietaš si v hlave celú situáciu, a to ako ich poznačí tvoje šialené vyčínanie.

Nie si sama, ktorá je v depkách z postavy a z toho ako vyzerá. A aj keď veľmi chceš, proste nejde to zmeniť len tak, lebo už máš rodinu. Lebo nemáš energiu a ani chuť.

Nie si sama, ktorá ma dojem, že sa na materstvo len sťažuje a niekedy si ho vôbec neužíva. Možno dáka droga by to spravila, ale je to krátkodobý efekt.

Nie si sama, ktorá číta na internetoch múdre komentáre typu "načo si si tie deti robila, keď sa teraz sťažujes a kričíš na nich (nedajbože dáš aj po zadku)".

NIE SI SAMA. NIE SI SAMA. SAKRA NIE SI SAMA. ZA KAŽDÝM ROHOM NÁJDEŠ TAKÚ ZÚFALÚ A ZÁROVEŇ NAJŠŤASTNEJŠIU MAMU, KTORÁ MILUJE SVOJE DETI, ALE JE LEN ČLOVEK. MA SVOJE ĽUDSKÉ HRANICE A POTREBY.

Dokonca aj tá matka, ktorá na ihrisku vyzerá dokonale, sa za dverami svojho bytu môže totálne zrútiť už len z toho, že vyleje vodu z pohára alebo že jej spadnú kľúče na zem a dieťa ich odkopne. Lebo je to posledná kvapka. Posledná kvapka v tom pohári trpezlivosti. Kvapka padne a z pohára sa začne liať tragédia.

Jedna osôbka mi raz povedala, že detské duše si vyberajú svojich rodičov. Ja by som to doplnila, že každá máme dieťa aké dokážeme zvládnuť. Aj keď je to niekedy neskutočne ťažké a psychicky náročné. Tak ako existujú rôzne deti, tak aj rôzni rodičia. Každá mama a dieťa sú výnimočné, originálne a s rôznymi potrebami.

Kým sa človek pozerá na svet očami bezdetného človeka, ťažko vie pochopiť všetky pocity matiek, ktorými zvykneme prechádzať počas výchovy našich malých anjelov, a zároveň čertov.

Bola som bezdetná. A teda aj keď som si myslela, že to miestami chápem aspoň tie také ľahké situácie, tá rola matky, do ktorej som sa dostala, je teda iný hardcore. Som mamou dvoch malých zbojníkov ešte škôlkárov. Ťažká a veselá cesta za mnou, kedy boli bábätka a učili sa chodiť a ešte veselšia a ťažšia cesta predo mnou.

No poďme rozanalyzovať tú skvelú materskú dovolenku v mojom podaní.

1. Nováčik amatér / Už som spomínala v predošlom príspevku predstava vs. realita. Ako prvorodička máte kadejaké predstavy o dokonalých chvíľach s Vašim dietkom. A potom BUM PRASK. Súboj očakávania vs. prax 0:174. Proste pri dieťati, ktoré kašle na dáke babätkovské tabuľky, výskumy psychológov a podobne, som si uvedomila, že moje predstavy a očakávania môžem hodiť do koša. A že idem hlavou proti múru a teda narážala som kvalitne. Keby som aspoň trošku uvedomenia mala vtedy, čo mám teraz, tak sa nechám unášať prúdom pritomných okamihov a hlavne by som sa neporovnávala a neaplikovala všetko z netu do vlastnej domácnosti. No beriem to pozitívne, aspoň som si to uvedomila. Radšej neskoro ako vôbec.

2. Odpaľovanie mozgových buniek a pamäťový error, následný reloading a furt nič / vykecávať sa s bábätkom či dieťaťom celý deň niekoľko mesiacov či rokov, to poznačí asi každého. A teda mozgové bunky ubúdajú aj vekom a v kombinácii so 40tkou na krku a dvomi malkáčmi to je turbo tempo ubúdania. Takže aktuálne som na úrovni jednoduchého zmýšľania a nech nikto nechce odo mňa, aby som o polnoci recitovala dátum kedy prišli Cyril a Metod a podobné lakocinky. Ono by to možno niekedy stačil len update softvéru, ale nato není čas, chuť ani energia. Dokonca som sa véľa krát pristihla, že keď mi niekto niečo hovorí, tak ja už vypnem, lebo proste moja hlava už nedáva info navyše. Pamäť mám už ako sliepočka. Ale.... mne je takto aj dobre kým nemusím riešiť dáky pohovor vo firme ;)

3. Rutina moja každodenná / brrrrr. Toto je pre mňa ešte aj teraz skúška ohňom. Rolu matky milujem, no zároveň by som niekedy vymenila za inú rolu, nejakú trápnu vedľajšiu postavu. Na materstve ma najviac ubíja rutina. Dá sa to obohatiť výletom, aktivitami, ale tá rutina ostáva. Pre deti je dôležitý režim. Chce to disciplínu. Ale tej som sa ja vyhýbala. Bola som spontánna, improvizácia moje druhé ja, nikde som neobsedela. V práci ma to aj skoro začalo nudiť prípadne som rýchlo vyhorela, tak som práce a oblasti pôsobenia menila často. Možno som multipotenciál. Ale pri deťoch to teda nemám ako meniť. Oni sa menia, rastú, vyvíjajú sa, ale.... upratať musím, pravidelné jedlo variť musím, rovnaký čas spať, budíček, deň za dňom to isté. Jedine čo sa mení sú moje a ich nálady. Nikdy neviem, či ten ďalší deň bude plný lásky a nadšenia alebo vojnové pole, kde ideme kto z koho. Dni letia ako voda, ale vyhoretiu som sa nevyhla. Je to moja životná skúška hľadania toho vnútorného pokoja a šťastia. Kedy, keď nie teraz. Inak poputujem akurát tak na výlet k bláznom. :)

4. Top vrcholová manažérka a organizátorka

No a napriek opísanému bodu č.2 sú matky skvelými manažérkami a organizátorkami. Neexistuje nič, čo nezvládnu. Pozriem na svoje deti a tam to vidím. Ako sa správajú, čo robia, akí ľudia sa z nich formujú. Vidím v nich každý svoj úspech a pád, chybičky pri výchove či snahu ich naučiť byť dobrými ľuďmi. Oni sú moje zrkadlo. A keď sa doňho pozriem, tak viem, že túto úlohu zvládam. Keď to prenesieme do iného žargónu. Tak deti sú firma, ktorá prospieva vďaka dobrému tímu a manažérstvu. Som tou najlepšou mamou pre nich.

5. Pacient zrelý na psychiatriu / áno, aj to som ja. Som človek s dobrým srdiečkom a úmyslami, nabitý teóriou. Ale keď už je toho na mňa veľa, tak som uvrieskaný psychoš, ktorý aj dverami tresne aj hodí čosi, čo ma po ruke alebo tresne rukou do stola. Počítanie nádych-výdych nefunguje. Zatvoriť sa do izby? Pokusy boli, ale tie deti prídu, a skáču mi po hlave kým ja zrútená plačem. Nie vždy, niekedy sú ozaj empatickí. Napr. raz to na mňa došlo, už ozaj bolo toho veľa a čerešnička bola keď si najmladší rozbil bradu (opäť), lebo jeho vrtuľka v zadku nevie posedieť, a tak to moje dieťa spadlo zo stoličky, kým som krájala ovocie. Stihla som akurát prekrojiť jedno. Potom už obaja jedli a ja som pri nich sedela a plakala. Najmladší nech neplačem. A Arašidko s chladnou hlavou: "Mamka sa niekedy musí takto vyplakať." A pokračoval v jedení. Nebudem sa skrývať pred deťmi s emóciami a dusiť to v sebe. Po prvé sa nemám kde skryť a po druhé nemám osvojené skrývanie emócií. Možno to není ideál. Ale nech nevidia mamu ako robota, ktorá všetko dáva bez problémov a môže sa na ňu nakladať. Do budúcna si to osvoja a bude sa im nakladať a oni to unesú, to áno, ale za akú cenu. Pracujem na stanovovaní si hraníc, lepšej komunikácií, aby tých výbuchov a emočných zrútení bolo čo najmenej. A len dúfam, že moje deti sa to naučia tiež popri mne. A potom už nebudem sem-tam pacient ;) 

6. Lemra lenivá a pôžitkárka / veru to sa dá. Viete, kde spisujem tento blog? Na kávičke 😍 nie som robot, nikto ma s metlou nenaháňa, aby bolo všetko dokonalé. A ja som poľavila. Idem si na kávu a raňajky 1x do týždňa. Je to moja psychohygiena. Pomáha mi to zrelaxovať, oddýchnuť si, priam zmeditovať. A čo, že doma neporiadok, tráva nepokosená, veci na vinted nenahádzané a pod. Veď si žena na rodičáku, žienka domáca. A? Budem radšej raz za čas lemra lenivá, ale s úsmevom na tvári a pozitívne naladená. A viete čo je krásne? Robím to už bez výčitiek. Vôbec mi nešklbe okom, že si doprajem. Nebičujem sa výčitkami, že som nestihla niečo urobiť, z tých nereálnych 100úloh, ktoré som si ráno dala. Zaslúžim si túto psychohygienu a mnoho ďalšieho. Naučila som sa odmeniť sa. Je to dar mne samej.

7. Pomýliť si detský rozum s rozumom dospelého

Mám veľmi šikovné a múdre deti. A najmä ukecané. Och ako sú obaja ukecaní. Milujem to, ale teda som niekedy ozaj už ohučaná. Tým, akí sú šikovní a ako majú náročnú maminu, tak niekedy zabúdam, že jeden nemá ešte ani 2roky a druhý má len 3. Niečo vyparatia a ja už pením, lebo veď snáď viete, že toto sa nerobí. Kecám s nimi ako s dospelákmi miestami. Niekedy vyžadujem od nich veci, ako keby mali predškolský vek. Ale ešte stále sa viem zabrzdiť, že halóóó sú to malé deti. A keď nie ja, tak ma zastaví partner. Nie, oni neprovokujú, nerobia naprieky, sú to deti s čistou nevinnou hlavkou. Oni len skúšajú kde sú hranice. A my sme tu od toho im tie hranice určiť. Ale teda skúšať vedia veľmi trpezlivo. A nie, nemám deti, ktorým to vysvetlím 138krát a oni prikývnu, jasné mami. Najmladší ten sa na zákaze smeje. Predstavte si, že niečo zakážete, poviete no no no a on sa Vám smeje do ksichtu už od bábätka. Robí si z Vás dobrý deň. A môžete byť dôsledný, vážny, použiť iný tón hlasu, ale to dieťa má svoju hlavu. Gratulujem mamičkám, ktoré majú deti, že povedia raz, a to dieťa je v pozore a už to neurobí. Ale nie každé dieťa je takéto. A moji dvaja sú ako jing jang, úplne rozdielni, ale neoddeliteľné temperamentné osobnosti. Sú to deti, nie dospeláci. Aj keď niekedy nás dospelákov vedia ozaj dobre napodobniť.

8. Amatérske medicínske štúdium a bylinkárstvo

Ruku hore, ktorá matka sa nestala už amatérskou pediatričkou vďaka svojim deťom, okoliu, kámoškam, guglu a samozrejme aj pediatričkám svojich detí. Zo sopľov snáď už mal každý hlavu v smútku. Zrazu som pochopila, že to není len tak vysmrkať si nos a idem si do práce. Ten sopeľ sa smrká aj 4týždne a vy zapaľujete sviečky, modlíte sa a zbierate za rannej rosy bylinky na dýchacie cesty, lebo hektolitre kvapiek a sirupov na kašeľ a sople nezaberajú. Za tak krátku dobu už toho tak veľa ovládam, a to som neprešla ešte ani prvým ročníkom štúdijného programu "Detské choroby a ako sa ich zbaviť". Tak študujem ďalej. Bude to najdlhšie štúdium môjho života bez titulu.

9. Teória vs. Prax alebo čo som tvrdila, kým som deti nemala

V prvom rade som kukala divne na tie matky, ktoré na ulici kričali na deti alebo im dali po zadku.  Nieže by som ja toto robila na ulici ale neopovážim sa už odsudzovať takéto mamy. Lebo možno to bola tá chvíľka kedy jej pretiekol jej pohár trpezlivosti. Možno je na deti sama, možno zlá finančná situácia, možno sa necítila po zdravotnej stránke dobre a to dieťa má aktuálne svoj strop vzdoru. Bola trpezlivá už niekoľko dní možno týždňov, ale toto už jej psychika nedala.

Alebo matky, ktorej 3ročné dieťa malo cumeľ v ústach, ročnému dieťatu keksík do ruky alebo nedajbože tablet alebo mobil do ruky. Skáza sveta. Dieťa bude hlúpe a závislé s pokazenými zubami. Netvrdím, že moje deti majú cumeľ ale majú mojkáčov vankúš a plienku, ktoré ma niekedy tak vytáčajú, žeby som šla na záhradu založila ohník a s úsmevom na tvári pri tanci ich tam hodila a viac ich nevidela.

Téma cukríky a lízatka je u nás stále najmä kvôli babke, ktorá za ich úsmev a šťastie by dala aj to posledné. Jasné, že sa deti tešia. Ale tie by sa tešili všetkému, čo nemajú každý deň.

Ó a áno teória o tom, ako ma budú deti rešpektovať, budú počúvať a nebudú mi utekať a podobne. Krásna predstava. No vtedy som ešte o detskej hluchote nepočula. A darmo sú to deti, to proste nefunguje ako si to jedna mater zmyslí. Matka mieni, dieťa zmení. :) ale aspoň je veselo. Niekedy až neúnosne veselo, ale predsa. :) 

10. Rozdiel prvorodený vs. Druhorodený

Medzi deťmi mám malý vekový rozdiel, necelé 2roky. A od samého začiatku sú oni dvaja ako JING JANG. Diametrálne odlišné deti, ale zato neskutočné kombo, ktoré sa ťahá navzájom.

No je citeľné, že aj tá výchova druhorodeného je diametrálne odlišná od výchovy prvorodeného. Resp. rozdiel sa datuje ešte do doby tehotenstva , kedy pri Arašidovi som sledovala s partnerom ako sa počas jednotlivých týždňov vyvíja dieťa, že už má ručičku, na tej ruke nechtík, že pľúca sa vyvíjajú, a pod. 

Arašid mal všetkú pozornosť. Sledovala som, čo by mal v danom období už ovládať, aké pokroky robiť, pomáhala som mu rozvíjať jeho schopnosti a prednosti prostredníctvom hier, hľadala som na nete, čo ešte môžem robiť prípadne som sa bavila s inými mamičkami. Proaktívna prvorodička, ktorá chcela dať všetko Arašidkovi a ešte viac v rámci napredovania. A miestami som bola neznesiteľná mudrlantka, lebo veď som čítala na gugli. Riešila som každý prdík doslova. A tešila sa z každého pokroku. Od otáčania hlavy doprava doľava po prvé kroky či čítanie knižky a prvé slová.

A potom je tu zlatíčko druhorodený. Prvé týždne a mesiace tzv. odložené dieťa. S naším čertíkom smejkom bolo všetko jednoduchšie, bezproblémové dieťa (až na to jedlo 😅 kedy zbierate všetku trpezlivosť sveta, aby ste do dieťaťa niečo napchali). Ale tým, že Arašid bol sám ešte maličké dieťa, ktorý potreboval svoju maminu a teda nechcel prísť o pozornosť, tak tu pozornosť mal. Naše Smejko bol čistučký, napapaný a základné potreby naplnené. ALE ....  odložené dieťa. Už tam nebol taký WAU efekt, že Smejko otočil hlavku, že sa prevrátil na bruško, že chytil hračku do ruky, že štvornožkuje a pod. Lebo to uz nebolo prvýkrát, čo to zažívam. A cítim to, aj po 2rokoch, čo sú dvaja, že Arašid má v tomto výhodu. Pri ňom bude všetko stále prvýkrát.

ALE... je výhodou byť aj druhorodený. Od samého začiatku má súrodenca. Má detský vzor, ku ktorému vzhliada. Po ňom všetko opakuje, lebo čo urobí Arašid musí byť predsa bombové. My rodičia dokážeme učit čo je dobré a čo zlé, vychovávať, starať sa o základné potreby. Ale nikdy nedokážeme dať dieťaťu ten detský pohľad na svet.

Mám to šťastie, že tieto moje šidielka sa navzájom zbožnujú od prvej chvíle. Smejo daroval svoj prvý úsmev Arašidkovi. Arašid by urobil pre Smeja všetko. A čím sú starší, tým sú väčšie kombo, ktoré robí spiknutia proti rodičom a svetu. :) Samozrejme súrodenecké šarvátky sú aj medzi nimi. Ale napriek tomu, sledovať ich vzájomnú lásku je úžasné.

11. Idem Riešim

Ono tá moja pamäť niekedy pri tom materskom manažérstve a iných povinnostiach dosť vynecháva. A to nechodím ešte do roboty. Napr. keď zabudnete na niečo, čo chcú od Vás v škôlke, tak jediná šanca je improvizácia. A to je moja silná stránka💪 vtedy idem a riešim. Alebo moje obľúbené slovné spojenie: Idzem, pridzem.

Nič nie je prekážka, pokiaľ to prekážkou nenazvete.

Projekt VAJCIA. Posledný prúser bol na veľkú noc. Trebalo doniesť do škôlky vyfuknuté vajíčka. Ale čas na rodičáku teda u mňa nehrá rolu, a tak bežné je, že viem, že má byť udalosť dáka, ale priradím jej blbý deň.  Ale beriem to tak, že čo potrebujem, tak k tomu sa dostanem ako slepé kura k zrnu. Vesmír ma predsa nenechá v štichu. A tak tomu bolo aj teraz. Dávam dieťa dokopy a len kukám a sledujem iných prichádzajúcich a odchádzajúcich rodičov. Furt dáke vajcia odovzdávajú. Reku proaktívni rodičia, veď to je až za dva dni a moje dieťa tam vtedy aj tak nebude, cestujeme preč. Ale len tak zo zvedavosti sa pýtam učiteľky, že prečo tie vajíčka už nosia. A vtedy to príde. "Dnes maľujú vajícka predsa."

Ozvala sa vo mne Gizka Oňová a jej slávne "Idem riešim". Potrebovala som jediné info. A to, kedy maľujú a dokedy mám doniesť. Druhá rana. "Ideál do polhod." A vtedy sa spúšťa časomiera a ŠTART. Mozgové bunky na plné obrátky. Najbližšie potraviny. Kupujem vajcia, servítky a trhám sáčky. Enviroaktivisti by ma asi ukameňovali, ale sáčky museli byť. Sadám do auta. Prehľadám auto s malou dušičkou, že nájdem to, čo potrebujem. A áno. Našla som. Tá žiara okolo tej misky, ktorú som hľadala, bola jasná a miska na mňa volala: Som tu pre teba. A tak sadám za volant, odsuniem sedačku viac dozadu, na nohy položím misku, beriem pilník na nechty, ktorý mám vždy v aute, urobím dierku z oboch strán do vajca a ....... fúkam, a fúkam a fúkam. Tú úľavu, čo som vyfúkla do prvého vajca by videli všetci. Vyfukla som tak 5 vajec za volantom a odviezla do škôlky.

Misia do 30minút bola úspešne splnená. A vo mne sa nezaprela tá akčná mater.

12. "Zastav sa a len ich sleduj, pozoruj".... sú to moje deti, moje všetko. Napriek všetkému je to, to najkrajšie, najúžasnejšie a najdokonalejšie obdobie v mojom živote. Mám pri sebe zdravé šikovné a múdre deti, ktoré mi rýchlosťou blesku rastú pred očami. Niekedy chcem, aby už boli veľkáči, inokedy zase, aby boli ešte malkáči a nerástli, tak rýchlo. No najkrajšie je, keď dám všetky povinnosti bokom, zastavím seba aj svoju hlavu a myšlienkové pochody a len ich sledujem, čo vystrájajú, ako sa hrajú, ako komunikujú. Obdivujem ich bezstarostnosť a tú krásnu nevinnosť a dobrotu, čo v sebe majú. Som hrdou mamou dvoch malých chlapčekov.

O tomto je moje materstvo. O chaose a rovnováhe zároveň. A o tej bezhraničnej a bezpodmienečnej láske, ktorá je medzi matkou a jej dieťaťom.

Takže odpoveď na otázku: Kto je matka na materskej? Je to žena, ktorej sa zmenil od základov život. Žena, ktorá je matkou, a ktorá má dni ako na húsenkovej dráhe. Žena, ktorá má po svojom boku každý deň dokonalé bytosti, ktoré ju bezpodmienečne milujú presne takú aká je. Žena, ktorá sa každý deň naučí o sebe niečo nové. Žena, ktorá netušila aké ťažké to bude, a zároveň aké nádherné obdobia bude prežívať. :)