01 Deti: Chtíč a realita jednej ženy

Úvodné upozornenie:

Toto není sťažovanie sa. Toto je moja spoveď, ktorej deti prevrátili život na ruby. Je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, ale psychicky som sa s tým musela vyrovnať. Deti mi ukázali obraz mňa a ja som začala svoj životný boj so sebou. Ďakujem za príležitosť, že môžem byť mamou, partnerkou a sama sebou. 

Poznáte ten pocit?

Máte 35rokov. A chcete deti. Už ich naozaj chcete. Myslíte si, že ste pripravené. To je to, čo Vám do života chýba. Lebo už vlastne máte všetko, a toto je tá pomyselná čerešnička na vašej torte.

Romantické filmy a komédie napozerané. Kámošky ospevujúce obdobia materskej. Internet ospevujúci ako je všetko krásne, priam každodenné motýle v bruchu. Snívate o tom aké tl bude. 

A zrazu to príde. BUM. Tehotenský test pozitívny. Obrovská radosť. Vy sa tešíte, vaši najbližší sa tešia, celé okolie sa teší. Všetko je super. Deti sú zlatíčka. Ste plné očakávania. ALE.....

Zrazu zistíte, že tešíte sa. Ale nie ste ten typ, kde už v 3mesiaci tehotenstva ste vybrali kočík, komplet výbavičku, vymaľovali izbu, nerobíte oslavy a podobne. Proste v hlave je: Áno teším sa, ale nejdem sa z toho pokakať. Pôrod beriete ako povinnú jazdu. Veď bude tam lekár, pôrodná asistentka a tí vám povedia, čo máte robiť. Skúsite aj tie cvičenie pre tehotné s poučením a cítite sa tam ako mimozemšťan, lebo všetky prítomné tehuľky nadupané teóriou a vy kukáte a netušíte, o čo ide. Počítate dáke doby pôrodné a tvárite sa, že áno, to je ono. A v hlave vám behá vaše ja a tancuje si tralala, že toto veru není pre vás. Ale cvičenie je fajn :) treba ponaťahovať tie už ťažké kosti. Vy sa tešíte, ale teda pokakať sa z toho nejdete.

Život ide ďalej a čím je pôrod bližšie, vy sa zrazu dostávate do iného sveta. Preraďujete sa z komunity bezdetných, svet gombička do komunity tehotných a matiek.

Pozor! Varovanie!!!

Komunita tehotných žien a matiek nie je pre slabé povahy. Potrebujete dobré brnenie. Ja som ho teda nemala.

Svet internetu pohltí váčšinu matiek. Pre svoje dieťa chcete len to najlepšie, až napokon ako prvorodička skôr dôverujete iným ako sebe, svojmu inštinktu a svojmu dieťaťu. A ak ste typ ako ja, ktorý chce mať všetko perfektné a pod kontrolou. Teóriu vniesť do praxe. Tak to bude krutý pád.

Najprv prišli očakávania. Ach tie očakávania. Máte predstavu ako to bude. Nastavíte sa nato maximálne. Veď je to bábätko. A bude to najkrajšie obdobie. Vidíte samú seba ako matku na materskej ķávopičku. Kilometre nachodené s kočíkom preto kúpite aj poriadne drahý. Každý deň jedna kniha prečítaná. Pripravená sa učiť nový cudzí jazyk. Turistiky s bábom v nosiči. Kojiť budete tak, že mlieko bude na rozdávanie. Proste pohoda malina.

No jo. A potom sa Vám to všetko zrúti ako domček z kariet. Prišla REALITA.

A moja teda bola fakt pestrofarebná. So starým životom som mala spoločné akurát tak meno a psa. Keď to zhrniem sama pre seba alebo keď som to niekomu hovorila, tak ako sa hovorí: Aj na koňa veľa. Ale povedzme si pravdu, na koňa možno, ale kobyla to dá.

Po pôrode som sa stala mamou úžasného človiečika. Dali mi malého Arašidka na bonding. Ešte pár dní pred pôrodom som ani netušila čo to je. Ale v hlave nastal prvý šok. Bola to láska, radosť, že som to zvládla. ALE....

Prvá realita: Kde je ten pocit dojatia? Kde je ten neskutočný príval lásky k tomu malému človiečiku? Neplakala som od šťastia. Zrazu bol tu, nie v mojom bruchu, ale na mne a ja som ani netušila ako ho vziať na ruky tak maličkého, bála som sa s ním pohnúť, aby som mu neublížila kým bol na mne koža na kožu. Neroztápala som sa ako marshmallow na paličke nad ohníkom. A tak prvá moja realita bola: Čo celý život sleduješ vo filmoch je blud. Nikomu samozrejme som to nehovorila, veď by som bola asi za divnú. Isto iné mamy dostali dávku lásky ako keď sa tsunami valí na mesto.

Druhá realita: Kojenie musí byť za každú cenu. Nekojíš, tak si zlyhala a asi nie si ani najlepšia mama. Veď je to také prirodzené.

Ale príbeh druhej reality a ešte ďalších bude už iný príspevok :) začala dobrodružná jazda ako na húsenkovej dráhe.