Žena s nadhľadom

O niektorých veciach by sa malo hovoriť nahlas. Doba pretvárok by mala byť na ústupe, a hovoriť o svojich pocitoch by malo byť viac prirodzené. Je mnoho žien, ktoré dusia svoje pocity a zážitky v sebe, lebo sa to nestretáva s prezentovanou ideológiou. Potom sa cítia byť iné, divné, zlé. Puto a láska k svojmu dieťaťu Nastal deň D. Pôrod, držanie svojho prvorodeného v náručí. Radosť, šťastie, to všetko bolo. ALE..... niečo tomu chýbalo. Nemôžem povedať, žeby som bola vyčerpaná z pôrodu a teda to bolo tým spôsobené. Prvý pôrod bol taký "ľahký", že kľudne odrodím aj viac detí za týchto podmienok. ALE..... Neviem, či to bolo tým obrovským očakávaním, že to bude mať wau efekt na mňa. Alebo vplyvom romantických filmov či iného žánru, kde sa každá prvorodička od dojatia rozplače, keď porodí dieťa a je šťastím bez seba. Ale ku mne to neprišlo. Neprišiel ku mne ten nával lásky, že už väčšej niet. Áno, bolo to iné, stala som sa mamou, narodil sa mi malý Arašidko, moje vytúžené dieťa. To...

Upozornenie: Ak máte tendenciu odsudzovať alebo nemáte zmysel pre humor, tak radšej nečítajte. ;) toto je moja spoveď čím som si prešla a po čase to už beriem s ľahkosťou aj keď sú to veci, ktoré sa Vám zaryjú hlboko do Vášho vnútra a už na ne nikdy nezabudnete. Dajte kávu/vinčisko do ruky alebo pustite dieťatu telku na chvíľku a čítajte. :) Po narodení malého Arašidka som sa pustila do kojenia. Drobec mal chtíč. Všetko sa zdalo byť také ľahké. Spinkal parádne. Aj 4hod. Človek ho musel budiť, aby sa napapal. Tento ideál trval presne 4týždne. Kontrola u dr. Všetko ok, ale mne sa nezdalo, že pribral len 400g keď iné deti pribrali kilo a viac. Ok, nevadí, chutí mu. Až zrazu prišla ta tzv. Druhá realita. Šialenstvo - mierne nazvané kojenie Po 4týždňoch začal boj a ako to ja nazývam psycho obdobie. Kojenie už nebolo to pekné. Predstavte si kojenie ako sakra dobrého bežca. Vy ste na bežeckej trati s ním. Už už keď si myslíte, že ste sa dostali aspoň na rovnakú úroveň, tak ten bežec sa otoči,...

Úvodné upozornenie: Toto není sťažovanie sa. Toto je moja spoveď, ktorej deti prevrátili život na ruby. Je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, ale psychicky som sa s tým musela vyrovnať. Deti mi ukázali obraz mňa a ja som začala svoj životný boj so sebou. Ďakujem za príležitosť, že môžem byť mamou, partnerkou a sama sebou.  Poznáte ten pocit? Máte 35rokov. A chcete deti. Už ich naozaj chcete. Myslíte si, že ste pripravené. To je to, čo Vám do života chýba. Lebo už vlastne máte všetko, a toto je tá pomyselná čerešnička na vašej torte. Romantické filmy a komédie napozerané. Kámošky ospevujúce obdobia materskej. Internet ospevujúci ako je všetko krásne, priam každodenné motýle v bruchu. Snívate o tom aké tl bude.  A zrazu to príde. BUM. Tehotenský test pozitívny. Obrovská radosť. Vy sa tešíte, vaši najbližší sa tešia, celé okolie sa teší. Všetko je super. Deti sú zlatíčka. Ste plné očakávania. ALE..... Zrazu zistíte, že tešíte sa. Ale nie ste ten typ, kde už v 3mesiaci tehotens...