11 Nostalgický doják
Keď si takto píšem svoj teraputický denník ako tento blog nazývam, tak mám pocit, že to niekedy je len o sťažovaní sa. Ale nie je to tak. Je to skôr vypustenie emócií, myšlienok na "papier". Taký iný druh vypustenia pary. Myšlienky hlavou prebehnú a človek sa pri nich ani nezastaví. Myšlienka je tak rýchla, že letí o preteky s ďalšími myšlienkami, ktoré sa napokon prebíjajú medzi sebou. Keď píšem o výchove alebo o tom, aké to bolo keď boli deti bábätká alebo o vyčerpanosti, tak to nie je, že to bolo zlé obdobie. Je to niečo, čo si budem ja pamätať. Čo sa mi zapísalo na telo ako neviditeľné tetovanie. Čoho som bola súčasťou, čo ma menilo a formovalo, či naopak ukázalo, že nemôžem mať všetko pod kontrolou. Konečne po 4rokoch som sa dostala k triedeniu fotiek a že konečne vytvorím albumy pre deti a začnem prvým rokom Arašidka. Prezerala som fotku za fotkou, videá a zrazu.... Zrazu som nevidela to obdobie plné starostí, únavy, bojoch, plaču a zrútených predstáv a očakávaní na mat...